V praxi možno termovízne meranie stavieb vykonávať z exteriéru alebo z interiéru, niekedy aj pri rozdiele tlakov. V článku uvádzame výhody a nevýhody jednotlivých termodiagnostických postupov.

Tepelné straty v domoch vznikajú prechodom tepla cez konštrukcie s nedostatočným tepelným odporom alebo prúdením vzduchu cez nevzduchotesné konštrukcie. Na odhaľovanie únikov tepla sa používa bezkontaktné meranie povrchových teplôt termovíznou kamerou (termografia, termodiagnostika) a meranie vzduchotesnosti konštrukcií metódou blower door test. Meranie možno rozdeliť do štyroch základných typov, ktoré sa líšia náročnosťou a najmä množstvom informácií, ktoré z merania získame. V ďalšom texte uvádzame stručnú charakteristiku jednotlivých typov.

1. Termodiagnostika z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok

Hľadajú sa tepelné mosty spôsobené nedostatočným tepelným odporom konštrukcie. Pri nezateplených domoch patria medzi typické konštrukcie s väčším únikom tepla stropné vence, sokle, balkónové a lodžiové nosníky, preklady okien a dverí a pod. Pri zateplených domoch možno kontrolovať správne osadenie dielcov tepelnej izolácie, počet a rozmiestnenie kotiev a vyhotovenie detailov okolo okien a dverí. Pri nových alebo rekonštruovaných jednoplášťových strechách s homogénnou hydroizolačnou vrstvou možno kontrolovať osadenie dielcov tepelnej izolácie. Na snímanie takýchto striech musia byť splnené špecifické podmienky. Ak je strešná krytina opatrená napríklad antireflexným náterom, je meranie z exteriéru veľmi problematické a niekedy prakticky nemožné.

Fotografia rodinného domu
Obr. 1a – Rodinný dom
Termogram rodinného domu z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok
Obr. 1b – Ten istý dom na termograme z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok
Fotografia domu s balkónom
Obr. 2a – Rodinný dom s balkónom
Termogram – tepelne sa prepisujúci balkónový nosník
Obr. 2b – Tepelne sa prepisujúci balkónový nosník. Na štítovej stene je viditeľný rozdiel medzi vykurovanou a nevykurovanou časťou, čo poukazuje na horšie tepelnoizolačné vlastnosti muriva.

Pri meraní z exteriéru sa veľmi ťažko odhaľujú tepelné mosty v konštrukciách s vetranou medzerou, ako sú dvojplášťové strechy, medzi ktoré patrí väčšina šikmých striech nad obytnými podkroviami. Pri dvojplášťových strechách sa chyby prejavia tepelne len vtedy, ak sú naozaj výrazné, napríklad keď v streche chýba doska tepelnej izolácie. Ak chyby nie sú tepelne viditeľné, nemožno so stopercentnou istotou konštatovať bezchybný stav. Príčinou je, že strešná krytina sa ochladzuje z oboch strán – z líca poveternosťou a z rubu vzduchom prúdiacim vo vetranej vrstve. Pri dvojplášťových strechách treba termodiagnostiku vykonať vždy z interiéru (pozri ďalší typ merania). Podobné je to pri vetraných fasádach, či už montovaných, napríklad obklad na rošte, alebo s predmurovkou, napríklad z klinkerových tehiel.

Na základe merania nemožno stanoviť súčiniteľ prechodu tepla stien, okien a dverí. Porovnaním termogramov rôznych okien však možno posúdiť, ktoré okno má lepšie tepelnotechnické parametre. Podmienkou je rovnaká teplota vzduchu v interiéri.

2. Termodiagnostika v interiéri za prirodzených tlakových podmienok

Zvyčajne sa kombinuje s meraním podľa bodu 1. Pri meraní z interiéru možno lokalizovať miesta s chybne vyhotovenými pripojovacími škárami okien a dverí, najmä z hľadiska celistvosti a kvality ich vypenenia. To sú potenciálne miesta najväčších tepelných strát a výskytu vlhkostných porúch alebo rastu plesní. Ak vonku fúka silnejší vietor, pri pripojovacích škárach možno čiastočne zistiť aj problémy so vzduchotesnosťou (prefukovanie), čo môže mať zásadný vplyv na úniky tepla. Na stopercentnú kontrolu vzduchotesnosti pripojovacích, prípadne aj funkčných škár okien a dverí treba v interiéri vytvoriť podtlak špeciálnym zariadením (pozri ďalší bod). Veľmi často sa chyby vyskytujú v podkroviach. Meraním možno lokalizovať miesta s chýbajúcou, oslabenou alebo chybne uloženou tepelnou izoláciou.

Pri meraní za prirodzených tlakových podmienok prakticky nemožno odhaliť porušenie parozábrany v ploche a nemusí sa odhaliť ani chybné napojenie parozábrany na okolité steny. Práve týmito miestami môže do konštrukcie prenikať vlhký teplý vzduch z interiéru. Tam môže na studených konštrukciách skondenzovať a spätne prenikať do interiéru vo forme zatekania.

Parapet okna – fotografia
Obr. 3a – Parapet okna
Termogram chybne vyhotovenej pripojovacej škáry okna pri parapete
Obr. 3b – Chybne vyhotovená pripojovacia škára okna v mieste parapetu
Pleseň v kúte podkrovia
Obr. 4a – Tmavé miesto s rastom plesní v kúte podkrovia
Termogram nezateplenej pomurnice v podkroví
Obr. 4b – Nezateplená pomurnica v podkroví
Vlhkostné poruchy pri kliešťach v podkroví
Obr. 5a – Vlhkostné poruchy v podkroví
Termogram chybného zateplenia klieští v podkroví
Obr. 5b – Chybné zateplenie klieští v podkroví, ktoré sa prejavuje vlhkostnými poruchami
Podkrovie rodinného domu – fotografia
Obr. 6a – Podkrovie rodinného domu
Termogram podkrovia s lokálne chýbajúcim dielcom tepelnej izolácie
Obr. 6b – Miesto s lokálne chýbajúcim dielcom tepelnej izolácie
Podkrovie rodinného domu – fotografia
Obr. 7a – Podkrovie rodinného domu
Termogram – chodbička vyhryzená kunou v tepelnej izolácii
Obr. 7b – Chodbička vyhryzená kunou v tepelnej izolácii

3. Termodiagnostika z exteriéru a v interiéri za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku v interiéri

Ide o komplexnú diagnostiku konštrukcií. Lokalizujú sa tepelné mosty podľa predchádzajúcich dvoch bodov a navyše aj tepelné mosty spôsobené nevzduchotesnosťou detailov. Meranie prebieha tak, že sa v interiéri najprv nasnímajú termovízne snímky podozrivých konštrukcií za prirodzených tlakových podmienok. Následne sa špeciálnym zariadením (na blower door test) vytvorí v interiéri podtlak, ktorý sa udržiava približne 15 až 30 minút. Pri podtlaku sa cez netesnosti nasáva studený vzduch z exteriéru do interiéru, čím sa netesnosti alebo ich okolie ochladia. Potom sa opäť nasnímajú termovízne snímky tých istých detailov ako za prirodzených tlakových podmienok. Porovnaním snímok za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku možno lokalizovať nevzduchotesné miesta.

Tepelné straty spôsobené nedostatočnou vzduchotesnosťou môžu pri niektorých stavbách výrazne prevýšiť straty spôsobené nedostatočným tepelným odporom konštrukcie. Príkladom sú nízkoenergetické alebo pasívne domy, kde sa vetranie rieši špeciálnymi technológiami. Pri starších objektoch býva nedostatočná vzduchotesnosť príčinou kondenzácie vodnej pary vo vnútri alebo na vnútornom povrchu konštrukcií. To môže viesť k rastu plesní a k skráteniu životnosti konštrukcií. K častým problémom patrí nevzduchotesné riešenie pripojovacích škár okien a dverí a napojenia parozábrany na súvisiace konštrukcie, ako sú strešné okná a štítové steny domu.

Na obrázkoch 8 až 10 je vždy vľavo termogram za prirodzených tlakových podmienok a vpravo termogram toho istého detailu pri podtlaku v interiéri.

Termogram dožitých drevených okien za prirodzených tlakových podmienok
Obr. 8a – Dožité drevené okná za prirodzených tlakových podmienok
Termogram dožitých drevených okien pri podtlaku v interiéri
Obr. 8b – Pri podtlaku je viditeľné zníženie povrchovej teploty v úrovni pripojovacej a funkčnej škáry okna
Termogram vikiera za prirodzených tlakových podmienok
Obr. 9a – Vikier: znížené povrchové teploty sú viditeľné už pri prirodzenom tlakovom rozdiele
Termogram vikiera pri podtlaku v interiéri
Obr. 9b – Pri podtlaku sa nevzduchotesné miesta prejavili výraznejšie
Termogram parapetu strešného okna za prirodzených tlakových podmienok
Obr. 10a – Parapet strešného okna za prirodzených tlakových podmienok
Termogram parapetu strešného okna pri podtlaku v interiéri
Obr. 10b – Pri podtlaku sú viditeľné rozsiahle nevzduchotesné miesta, ktoré vyplývajú zo zložitosti detailu

4. Termodiagnostika z exteriéru pri pretlaku a z interiéru pri podtlaku v interiéri

Oproti bodu 3 sa navyše vykonáva meranie z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok a pri udržiavanom pretlaku v interiéri. Tento typ merania sa robí menej často. Dôvodom je menšia vypovedacia schopnosť pri niektorých typoch konštrukcií, ako sú dvoj- alebo viacplášťové skladby, kde sa teplý vzduch z interiéru šíri nekontrolovane. Napríklad zvýšená povrchová teplota vo vetracej tvarovke šikmej strechy automaticky neznamená netesnosť v tomto mieste.

Meranie je vhodné napríklad pre ľahké obvodové plášte bez povrchovej úpravy s nízkou emisivitou (napr. leštené plechy, sklo a pod.). Na vytvorenie pretlaku v interiéri sa opäť použije špeciálne zariadenie na blower door test. Ďalej sa postupuje podobne ako v bode 3. Meranie treba vykonať čo najrýchlejšie, aby ho neovplyvnila zmena počasia.

Termogram strešných okien z exteriéru pri pretlaku v interiéri
Obr. 11a – Strešné okná z exteriéru pri pretlaku v interiéri: zvýšené povrchové teploty pri ľavom okne
Termogram strešného okna z interiéru pri podtlaku
Obr. 11b – To isté okno z interiéru pri podtlaku: znížená povrchová teplota odhaľuje netesnú pripojovaciu škáru

Podklady

  • STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov – Časť 2: Funkčné požiadavky
  • STN EN 13187 Tepelnotechnické vlastnosti budov – Kvalitatívne zisťovanie tepelných nepravidelností v obvodových plášťoch budov – Infračervená metóda
  • STN EN ISO 9972 Tepelnotechnické vlastnosti budov – Stanovenie vzduchovej priepustnosti budov – Metóda pretlakovania ventilátorom

Kedy stačí termovízne meranie z exteriéru?

Pri hľadaní tepelných mostov spôsobených nedostatočným tepelným odporom, napríklad pri stropných vencoch, sokloch a balkónových nosníkoch alebo pri kontrole zateplenia. Pri dvojplášťových strechách a vetraných fasádach meranie z exteriéru nestačí.

Prečo treba dvojplášťovú strechu merať z interiéru?

Strešná krytina sa ochladzuje z oboch strán – z líca poveternosťou a z rubu vzduchom vo vetranej vrstve. Chyby sa preto z exteriéru prejavia len vtedy, ak sú veľmi výrazné.

Čo odhalí termovízia pri podtlaku v interiéri?

Nevzduchotesné miesta, napríklad netesné pripojovacie škáry okien a dverí alebo chybné napojenie parozábrany. Podtlak sa vytvára zariadením na blower door test a udržiava sa 15 až 30 minút.

Dá sa termovíziou zmerať súčiniteľ prechodu tepla okna alebo steny?

Nie. Porovnaním termogramov rôznych okien však možno posúdiť, ktoré má lepšie tepelnotechnické parametre, ak je v interiéri rovnaká teplota vzduchu.

Chcete to preveriť aj na vašej stavbe?

Vyplňte nezáväzný dopytový formulár
Ing. Viktor Zwiener, Ph.D.
telefóne-mail
pôsobnosť
  • Špecialista na oslnenie, denné a umelé osvetlenie, termodiagnostiku a vzduchotesnosť stavieb
  • Autorizovaný inžinier v odbore pozemné stavby
  • Technik diagnostik termografie kategórie I.
  • Člen TNK 76 Osvetlenie
+420 731 544 905
viktor.zwiener@dekprojekt.cz

Súvisiaca služba

Diagnostika a prieskumy
diagnostika-a-prieskumy
Termodiagnostika a termografia
Viac o službe