V praxi možno termovízne meranie stavieb vykonávať z exteriéru alebo z interiéru, niekedy aj pri rozdiele tlakov. V článku uvádzame výhody a nevýhody jednotlivých termodiagnostických postupov.
Tepelné straty v domoch vznikajú prechodom tepla cez konštrukcie s nedostatočným tepelným odporom alebo prúdením vzduchu cez nevzduchotesné konštrukcie. Na odhaľovanie únikov tepla sa používa bezkontaktné meranie povrchových teplôt termovíznou kamerou (termografia, termodiagnostika) a meranie vzduchotesnosti konštrukcií metódou blower door test. Meranie možno rozdeliť do štyroch základných typov, ktoré sa líšia náročnosťou a najmä množstvom informácií, ktoré z merania získame. V ďalšom texte uvádzame stručnú charakteristiku jednotlivých typov.
1. Termodiagnostika z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok
Hľadajú sa tepelné mosty spôsobené nedostatočným tepelným odporom konštrukcie. Pri nezateplených domoch patria medzi typické konštrukcie s väčším únikom tepla stropné vence, sokle, balkónové a lodžiové nosníky, preklady okien a dverí a pod. Pri zateplených domoch možno kontrolovať správne osadenie dielcov tepelnej izolácie, počet a rozmiestnenie kotiev a vyhotovenie detailov okolo okien a dverí. Pri nových alebo rekonštruovaných jednoplášťových strechách s homogénnou hydroizolačnou vrstvou možno kontrolovať osadenie dielcov tepelnej izolácie. Na snímanie takýchto striech musia byť splnené špecifické podmienky. Ak je strešná krytina opatrená napríklad antireflexným náterom, je meranie z exteriéru veľmi problematické a niekedy prakticky nemožné.




Pri meraní z exteriéru sa veľmi ťažko odhaľujú tepelné mosty v konštrukciách s vetranou medzerou, ako sú dvojplášťové strechy, medzi ktoré patrí väčšina šikmých striech nad obytnými podkroviami. Pri dvojplášťových strechách sa chyby prejavia tepelne len vtedy, ak sú naozaj výrazné, napríklad keď v streche chýba doska tepelnej izolácie. Ak chyby nie sú tepelne viditeľné, nemožno so stopercentnou istotou konštatovať bezchybný stav. Príčinou je, že strešná krytina sa ochladzuje z oboch strán – z líca poveternosťou a z rubu vzduchom prúdiacim vo vetranej vrstve. Pri dvojplášťových strechách treba termodiagnostiku vykonať vždy z interiéru (pozri ďalší typ merania). Podobné je to pri vetraných fasádach, či už montovaných, napríklad obklad na rošte, alebo s predmurovkou, napríklad z klinkerových tehiel.
Na základe merania nemožno stanoviť súčiniteľ prechodu tepla stien, okien a dverí. Porovnaním termogramov rôznych okien však možno posúdiť, ktoré okno má lepšie tepelnotechnické parametre. Podmienkou je rovnaká teplota vzduchu v interiéri.
2. Termodiagnostika v interiéri za prirodzených tlakových podmienok
Zvyčajne sa kombinuje s meraním podľa bodu 1. Pri meraní z interiéru možno lokalizovať miesta s chybne vyhotovenými pripojovacími škárami okien a dverí, najmä z hľadiska celistvosti a kvality ich vypenenia. To sú potenciálne miesta najväčších tepelných strát a výskytu vlhkostných porúch alebo rastu plesní. Ak vonku fúka silnejší vietor, pri pripojovacích škárach možno čiastočne zistiť aj problémy so vzduchotesnosťou (prefukovanie), čo môže mať zásadný vplyv na úniky tepla. Na stopercentnú kontrolu vzduchotesnosti pripojovacích, prípadne aj funkčných škár okien a dverí treba v interiéri vytvoriť podtlak špeciálnym zariadením (pozri ďalší bod). Veľmi často sa chyby vyskytujú v podkroviach. Meraním možno lokalizovať miesta s chýbajúcou, oslabenou alebo chybne uloženou tepelnou izoláciou.
Pri meraní za prirodzených tlakových podmienok prakticky nemožno odhaliť porušenie parozábrany v ploche a nemusí sa odhaliť ani chybné napojenie parozábrany na okolité steny. Práve týmito miestami môže do konštrukcie prenikať vlhký teplý vzduch z interiéru. Tam môže na studených konštrukciách skondenzovať a spätne prenikať do interiéru vo forme zatekania.










3. Termodiagnostika z exteriéru a v interiéri za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku v interiéri
Ide o komplexnú diagnostiku konštrukcií. Lokalizujú sa tepelné mosty podľa predchádzajúcich dvoch bodov a navyše aj tepelné mosty spôsobené nevzduchotesnosťou detailov. Meranie prebieha tak, že sa v interiéri najprv nasnímajú termovízne snímky podozrivých konštrukcií za prirodzených tlakových podmienok. Následne sa špeciálnym zariadením (na blower door test) vytvorí v interiéri podtlak, ktorý sa udržiava približne 15 až 30 minút. Pri podtlaku sa cez netesnosti nasáva studený vzduch z exteriéru do interiéru, čím sa netesnosti alebo ich okolie ochladia. Potom sa opäť nasnímajú termovízne snímky tých istých detailov ako za prirodzených tlakových podmienok. Porovnaním snímok za prirodzených tlakových podmienok a pri podtlaku možno lokalizovať nevzduchotesné miesta.
Tepelné straty spôsobené nedostatočnou vzduchotesnosťou môžu pri niektorých stavbách výrazne prevýšiť straty spôsobené nedostatočným tepelným odporom konštrukcie. Príkladom sú nízkoenergetické alebo pasívne domy, kde sa vetranie rieši špeciálnymi technológiami. Pri starších objektoch býva nedostatočná vzduchotesnosť príčinou kondenzácie vodnej pary vo vnútri alebo na vnútornom povrchu konštrukcií. To môže viesť k rastu plesní a k skráteniu životnosti konštrukcií. K častým problémom patrí nevzduchotesné riešenie pripojovacích škár okien a dverí a napojenia parozábrany na súvisiace konštrukcie, ako sú strešné okná a štítové steny domu.
Na obrázkoch 8 až 10 je vždy vľavo termogram za prirodzených tlakových podmienok a vpravo termogram toho istého detailu pri podtlaku v interiéri.






4. Termodiagnostika z exteriéru pri pretlaku a z interiéru pri podtlaku v interiéri
Oproti bodu 3 sa navyše vykonáva meranie z exteriéru za prirodzených tlakových podmienok a pri udržiavanom pretlaku v interiéri. Tento typ merania sa robí menej často. Dôvodom je menšia vypovedacia schopnosť pri niektorých typoch konštrukcií, ako sú dvoj- alebo viacplášťové skladby, kde sa teplý vzduch z interiéru šíri nekontrolovane. Napríklad zvýšená povrchová teplota vo vetracej tvarovke šikmej strechy automaticky neznamená netesnosť v tomto mieste.
Meranie je vhodné napríklad pre ľahké obvodové plášte bez povrchovej úpravy s nízkou emisivitou (napr. leštené plechy, sklo a pod.). Na vytvorenie pretlaku v interiéri sa opäť použije špeciálne zariadenie na blower door test. Ďalej sa postupuje podobne ako v bode 3. Meranie treba vykonať čo najrýchlejšie, aby ho neovplyvnila zmena počasia.


Podklady
- STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov – Časť 2: Funkčné požiadavky
- STN EN 13187 Tepelnotechnické vlastnosti budov – Kvalitatívne zisťovanie tepelných nepravidelností v obvodových plášťoch budov – Infračervená metóda
- STN EN ISO 9972 Tepelnotechnické vlastnosti budov – Stanovenie vzduchovej priepustnosti budov – Metóda pretlakovania ventilátorom
Kedy stačí termovízne meranie z exteriéru?
Pri hľadaní tepelných mostov spôsobených nedostatočným tepelným odporom, napríklad pri stropných vencoch, sokloch a balkónových nosníkoch alebo pri kontrole zateplenia. Pri dvojplášťových strechách a vetraných fasádach meranie z exteriéru nestačí.
Prečo treba dvojplášťovú strechu merať z interiéru?
Strešná krytina sa ochladzuje z oboch strán – z líca poveternosťou a z rubu vzduchom vo vetranej vrstve. Chyby sa preto z exteriéru prejavia len vtedy, ak sú veľmi výrazné.
Čo odhalí termovízia pri podtlaku v interiéri?
Nevzduchotesné miesta, napríklad netesné pripojovacie škáry okien a dverí alebo chybné napojenie parozábrany. Podtlak sa vytvára zariadením na blower door test a udržiava sa 15 až 30 minút.
Dá sa termovíziou zmerať súčiniteľ prechodu tepla okna alebo steny?
Nie. Porovnaním termogramov rôznych okien však možno posúdiť, ktoré má lepšie tepelnotechnické parametre, ak je v interiéri rovnaká teplota vzduchu.
Súvisiaca služba
