Obnova strechy panelového domu sa zvyčajne rieši až vtedy, keď niekomu zatečie. Tu to bolo inak. Objednávateľ pripravoval obnovu strechy a zároveň inštaláciu fotovoltickej elektrárne a potreboval vedieť, čo vlastne v skladbe strechy je, v akom je to stave a akú koncepciu zvoliť. Do bytov pritom nezatekalo.

Informácie o projekte

  • Lokalita: Kpt. Jaroša 9–11, Košice
  • Typ objektu: Osempodlažný bytový dom, stavebná sústava T06B-KE, plochá dvojplášťová strecha bez atiky
  • Činnosť: Odborný posudok strešného plášťa, invazívna sondáž, tepelnotechnické posúdenie, návrh variantov obnovy
  • Rok: 2026

Prieskum so sondami, nie len obhliadka

Miestne šetrenie sa uskutočnilo koncom augusta 2026. Popri vizuálnej kontrole sme do strešného plášťa vyhotovili dve invazívne sondy, rozmiestnené tak, aby overili skladbu v rôznych častiach strechy. Obidve sme viedli až po nosnú konštrukciu a betónový spádový panel sme prevŕtali, aby sa dala overiť aj výška vetranej dutiny a skladba spodného plášťa. Vlhkosť materiálov sme merali príložným vlhkomerom, zvary asfaltovaných pásov sme overovali špachtľou a ihlou. Sondy sme po meraní uzatvorili prírezom obdobnej hydroizolácie.

Skladba bola v oboch sondách zhodná. Zhora nadol ide o pôvodné súvrstvie asfaltovaných pásov hrúbky približne 50 mm, betónový spádový panel, vetranú vzduchovú dutinu vysokú 300 až 350 mm, tepelnú izoláciu z penového polystyrénu hrúbky 50 mm a nosný železobetónový panel.

Strešná plocha pred obnovou. Plochá dvojplášťová strecha bez atiky, ukončená odkvapovým oplechovaním
Strešná plocha pred obnovou. Plochá dvojplášťová strecha bez atiky, ukončená odkvapovým oplechovaním.
Overenie zvaru špachtľou pri oplechovaní okraja strechy. Spoj nie je zvarený a špachtľu doň možno voľne zasunúť
Overenie zvaru špachtľou pri oplechovaní okraja strechy. Spoj nie je zvarený a špachtľu doň možno voľne zasunúť.

Čo sme našli

Nosná konštrukcia a spodný plášť boli v suchom stave a bez porúch. Nedostatky sa sústredili do hydroizolačného súvrstvia a do tepelnej ochrany.

Viacero spojov asfaltovaných pásov nie je dostatočne zvarených, špachtľu do nich bolo možné voľne zasunúť. Vrchný pás je od podkladového miestami oddelený a v ploche sa tvoria bubliny, ktoré vznikajú tým, že sa vlhkosť odparujúca zo skladby snaží uniknúť cez vrchný plášť. Ukončenia hydroizolácie na zvislých konštrukciách a pri okraji strechy sú poškodené. Napojenie na susednú budovu nie je vyhotovené ako dilatačné a ukončenie hydroizolácie tam nie je mechanicky zaistené ani prítlačnou lištou, ani krycím oplechovaním. Spádovanie strešnej plochy je nedostatočné, na povrchu sú zreteľné stopy po opakovanom hromadení vody.

V sonde S02 sme medzi najnovším asfaltovaným pásom a pôvodným súvrstvím našli voľnú vodu. To je zistenie, ktoré posúva celú zákazku. Voda sa nachádza nad betónovým spádovým panelom a do interiéru zatiaľ neprestupuje, práve preto vlastníci o ničom nevedeli. Vzhľadom na stav detailov a spojov je však vnikanie zrážkovej vody do skladby trvalé a jeho rozsah sa bude zväčšovať.

Sonda S02. Voľná voda medzi najnovším asfaltovaným pásom a pôvodným súvrstvím
Sonda S02. Voľná voda medzi najnovším asfaltovaným pásom a pôvodným súvrstvím.
Posudzovaný bytový dom v stavebnej sústave T06B-KE
Posudzovaný bytový dom v stavebnej sústave T06B-KE.

Dve čísla, ktoré rozhodli o koncepcii

Tepelná izolácia hrúbky 50 mm je pôvodná. Tepelnotechnickým posúdením v programe DEKSOFT Tepelná technika 1D vyšiel súčiniteľ prechodu tepla strešného plášťa U = 0,69 W/(m².K). Norma STN 73 0540-2 pritom od roku 2021 požaduje 0,15 W/(m².K) a ako maximum pripúšťa 0,30 W/(m².K). Pôvodná skladba je teda viac ako štyrikrát horšia než požiadavka a prekračuje aj hornú medzu.

Druhé zistenie sa týka vetrania. Vetracie otvory dvojplášťovej strechy sú umiestnené len na dvoch protiľahlých stranách objektu a všetky v jednej výškovej úrovni. Medzi prívodnými a odvodnými otvormi tak nevzniká výškový rozdiel potrebný na prirodzené prúdenie vzduchu a dutina sa prevetráva pravdepodobne len pri vetre. Vetraná dutina, ktorá nevetrá, nemá v skladbe žiadny prínos.

Návrh riešenia

Odporučili sme zmeniť koncepciu strechy z dvojplášťovej vetranej na jednoplášťovú s klasickým poradím vrstiev, uzavrieť vetracie otvory, doplniť tepelnú izoláciu nad pôvodné asfaltované súvrstvie, dospádovať strešnú plochu a komplexne prepracovať rizikové detaily, najmä napojenie na susednú budovu, ukončenia na vzduchotechnických a výťahových šachtách a okraj strechy.

Pripravili sme dva varianty, ktoré sa líšia hrúbkou izolácie. Variant č. 1 s minerálnou vlnou celkovej hrúbky 210 mm splní normalizovanú hodnotu 0,15 W/(m².K). Variant č. 2 s hrúbkou 360 mm splní odporúčanú hodnotu 0,10 W/(m².K) a z hľadiska budúcich požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy aj dlhodobej funkčnosti skladby ho považujeme za vhodnejší.

Materiál nie je zvolený náhodne. Pre kontakt strechy so susedným bytovým domom je z požiarnych dôvodov navrhnutá minerálna vlna s triedou reakcie na oheň A1. A pretože sa na streche pripravuje fotovoltická elektráreň a vzduchotechnické zariadenie, izolácia je navrhnutá ako kombinácia hornej tvrdenej dosky s napätím v tlaku pri 10 % stlačení najmenej 90 kPa a spodnej mäkšej dosky, s hydroizolačnou fóliou hrúbky najmenej 1,8 mm.

Čo z toho mal objednávateľ

Namiesto odhadu má zameranú skutočnú skladbu, zoznam deviatich konkrétnych porúch, vypočítanú tepelnú techniku a dva porovnateľné varianty aj s dôvodmi, prečo odporúčame ten hrubší. Zásadné je, že strecha sa rieši v jednom kroku spolu s prípravou na fotovoltiku. Keby sa elektráreň osadila na súčasnú skladbu, o pár rokov by sa musela znova demontovať, aby sa strecha mohla opraviť.

Treba obnovovať strechu paneláka, keď do bytov nezateká?

Áno, ak prieskum ukáže vodu v skladbe alebo poškodené spoje a detaily. Voda sa môže dlho hromadiť nad spádovým panelom skôr, než sa prejaví v interiéri, a rozsah poškodenia sa medzitým zväčšuje.

Prečo pred obnovou strechy robiť sondy, nestačí obhliadka?

Sondy overia skutočnú skladbu strechy, hrúbku a stav tepelnej izolácie, vlhkosť materiálov aj výšku vetranej dutiny. Bez nich sa koncepcia obnovy navrhuje len odhadom.

Akú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla musí mať strecha podľa normy?

Norma STN 73 0540-2 od roku 2021 požaduje pre strechu U = 0,15 W/(m².K) a ako maximum pripúšťa 0,30 W/(m².K). Odporúčaná hodnota je 0,10 W/(m².K).

Oplatí sa obnoviť strechu ešte pred montážou fotovoltiky?

Áno. Ak sa elektráreň osadí na nevyhovujúcu skladbu, pri neskoršej oprave strechy ju treba demontovať. Obnova strechy spolu s prípravou na fotovoltiku v jednom kroku vychádza výhodnejšie.

Kedy má zmysel zmeniť dvojplášťovú strechu na jednoplášťovú?

Napríklad vtedy, keď vetraná dutina nevetrá, lebo vetracie otvory sú v jednej výškovej úrovni. Jednoplášťová strecha s izoláciou nad pôvodným súvrstvím umožní splniť normové hodnoty a zároveň dospádovať strešnú plochu.

Chcete to preveriť aj na vašej stavbe?

Vyplňte nezáväzný dopytový formulár
Ing. Matej Porkert
telefóne-mail
pôsobnosť

Stavebný inžinier

‍

+421 901 794 977
matej.porkert@dek.sk
KE, PP

Súvisiaca služba

Posudky a projekty
posudky-a-projekty
Odborné posudky stavieb
Viac o službe